Talent svojej generácie pretvára traumu a transformáciu na jeden z najprirodzenejších a najvydarenejších hiphopových albumov.
The Miseducation of Lauryn Hill
Lauryn Hill
1
Debutový a zároveň jediný sólový štúdiový album Lauryn Hill v roku 1998 otriasol hudobným svetom v základoch. Je to ohromujúco autentický, hlboký pohľad do duše nielen jednej z najväčších hviezd svojej doby, ale aj doby ako takej. Aj po desiatkach rokov je album The Miseducation of Lauryn Hill stále považovaný za prelomový počin. Neobyčajný talent Hill cítiť z jej sebavedomého rapu, nad ktorým má absolútnu tvorivú kontrolu, ale aj z jej gospelom vytrénovaného a soulom vycibreného mohutného spevu. Takto vyjadrila vnútornú hĺbku v časoch, keď černošské ženy často dostávali nálepku jednorozmerného archetypu, a na svetlo sveta priniesla svoje opus magnum o životných triumfoch a neúspechoch s takou ojedinelou emóciou, úprimnosťou a špecifickosťou, až sa jej album stal univerzálnou výpoveďou o bytí. Jej nástojčivosť bola taká silná, že nové generácie dodnes objavujú album, ktorého výnimočnú hudobnú zručnosť, poetickosť a otvorenosť sa doteraz nepodarilo nikomu napodobniť.
Album Miseducation bol ukovaný v emocionálnom ohni. Po siedmich rokoch pôsobenia v politicky vyhranenom hiphopovom triu Fugees a po búrlivom vzťahu so svojím kolegom Wyclefom Jeanom sa Hill rozhodla zdokumentovať obdobie veľkých životných zmien vrátane rozpadu skupiny, v ktorej pôsobila od strednej školy. S traumou prišli aj nové začiatky: Hill sa inšpirovala aj fyzickými a duševnými zmenami počas tehotenstva a narodením syna Ziona, prvého dieťaťa s Rohanom Marleym, pričom sa nechala viesť spiritualitou. Táto emocionálna križovatka viedla k vzniku albumu, ktorý zostáva jedným z najrýdzejších hudobných počinov vôbec, a je zároveň trvácnym umeleckým majákom naprieč žánrami, ako aj potvrdením výnimočného talentu Lauryn Hill.
Úvodná skladba albumu Miseducation, v ktorej na začiatku hodiny učiteľ robí prezenčku a tak zistí, že Lauryn Hill chýba, len potvrdzuje hlavnú tézu: isté skúsenosti človek naberie jedine v skutočnom živote. Počas toho, ako sa vyrovnávala s bolestivými výčitkami voči bývalému (v ktorom už v tom čase všetci spoznali Jeana), nanovo zadefinovala spôsob, akým sa mohol v ére takmer chirurgického delenia žánrov snúbiť drsný rap a bohaté R&B harmónie. (Dokonca aj tri roky po remixe skladby All I Need od Method Mana a Mary J. Blige bol hardcore rap do veľkej miery stále miestom plným mizogýnie, zatiaľ čo R&B sa považovalo za jemnejšiu a ženskejšiu cestu). Album Miseducation bol pohľadom mladej ženy so všetkými jej vzdormi a zraniteľnosťami v teritóriu, kde v hiphopových hitparádach dominovala vízia hypermaskulinity. Zároveň však slúžil ako vstupná brána pre mainstream, ktorý mal ešte tendenciu znevažovať muzikálnosť hip-hopu.
Album sa sčasti nahrával na Hope Road na Jamajke, v dome Boba Marleyho – odkaz naňho sa odzrkadlil aj v nápade Lauryn Hill na obal albumu, ktorý je parafrázou na obal Rastaman Vibration od The Wailers. DNA týchto skladieb, ako aj kľúč k ich nadčasovosti však tkvie v ich tradičnom zvuku v štýle Motown/Stax, kde naplno prekvitá hlasový prejav Laryn Hill. Len samotná skladba Doo Wop (That Thing) priniesla Hill dve z pätice cien Grammy v roku 1999, ktoré podčiarkli nielen sviežosť jej zvuku, ale aj to, ako jej hudba nadviazala na stále výraznejšie feministické prúdy v hip-hope.
O zraniteľnosti v singloch albumu Miseducation sa diskutuje často, ale problémy a názory Lauryn Hill mali mnoho rozmerov. Hill vyštudovala históriu na Kolumbijskej univerzite a na svoju mladosť v Newarku v New Jersey hudobne nazerala so sociálno-politickým pohľadom (Every Ghetto, Every City v spolupráci s klarinetistom Lorisom Hollandom, hudobným kazateľom legendárneho Brooklyn Pilgrim Church). Okrem toho sa zamýšľala aj nad dospievaním v nespravodlivom svete (Everything Is Everything, ktorej klasický soulový zvuk 70. rokov má na svedomí sprievodná kapela vrátane vtedy ešte neznámeho klaviristu Johna Legenda).
Miseducation je zároveň dôkazom, že úprimnosť a neskrývané emócie môžu byť samy osebe cestou k úspechu. Ako Hill rapuje v politicky ladenej skladbe Everything Is Everything: „Moja prax sa rozprestiera naprieč atlasom / Je to moje dielo.“ Bola a zostáva generačným talentom, ktorého inšpiráciu a inováciu počuť po celé desaťročia. Hudobné hviezdy produkujú nekonečné diskografie v nádeji, že sa im podarí vytvoriť ucelené dielo, ktoré bude dostatočne rezonovať, zmení kultúru a zapíše svojho autora či autorku do histórie. Lauryn Hill na to stačil jeden album.
„Je zaujímavé a unikátne, keď sa album stane soundtrackom vášho života a zároveň je aj nadčasový. Zakaždým, keď ho počujete, máte pocit, že je to po prvý raz… a vždy sa vás dotkne inak a zasiahne vás v inom bode vášho života. Keby ste dostali za úlohu nahrať len jeden album s takýmito kvalitami, bol by to práve tento. Je to vrcholné dielo.“
Dua Lipa