Superskupina nachádza pevnú pôdu pod nohami a začína experimentovať.
27
To, čo na debute z roku 1969 niekedy pôsobilo ťažkopádne – britský blues-rock v pomalšom, tvrdšom a hlasnejšom prevedení – pôsobilo o osem mesiacov neskôr na albume Led Zeppelin II dokonalo. Čas strávený na turné urobil svoje: mnoho piesní vzniklo (alebo sa vyvinulo) priamo na pódiu, zatiaľ čo iné (najmä Whole Lotta Love) priamo odrážali chémiu medzi členmi kapely. Spolu začali tvoriť hudbu, ktorá bola priamočiara a zároveň im umožňovala viac a intenzívnejšie experimentovať.
Hoci sa veľa hovorí o tom, ako Led Zeppelin voľne citovali černošské americké blues, v skutočnosti je ich odkaz komplikovanejší. Led Zeppelin II je zvuk mladých Britov, pre ktorých láska k blues nepredstavuje progresívnu pózu, ale hlboké poznanie, ktoré je rovnako vrúcne a zároveň zahalené tajomstvom ako ozveny keltskej hudby v skladbe Thank You či tolkienovské vízie, ktoré Jimmy Page pretavil do Ramble On. Led Zeppelin II je záznamom okamihu, keď skupina prišla na to, ako z blues-rocku vyťažiť niečo, čo tu predtým nebolo.