100 najlepších albumov Apple Music

Takto vyzerá obal albumu @@album_name@@ (@@artist_name@@).

Purple Rain

Prince

4

Hviezdny soundtrack, ktorý dodal traume erotický nádych a spáse ľahkovážnosť.

Na to, aby mohla hudba sprostredkovať príbeh o problémovom umelcovi, ktorého zložitá osobnosť protirečí jeho hudobnej genialite, musí umelec stojaci za touto hudbou najprv mať spomínanú hudobnú genialitu. Soundtrack k filmu Purpurový dážď nastavil latku najvyššie, ako sa len dalo. Skutočnosť, že o jeho úspechu nikdy nebolo pochýb, je najväčším dedičstvom tohto projektu.

„Za Purple Rain dostal Oscara. Neexistuje väčší dôkaz o politickej angažovanosti tvorby. On si to jednoducho spravil po svojom.“

Pharrell Williams

Soundtrack, kde polovicu skladieb tvoria single z Top 10 hitparád, zmenil Princea Rogersa Nelsona z takej obyčajnej hviezdy, čo si môže zahrať v letnom trháku založenom na vlastnom živote, na jednu z najznámejších a najvýraznejších popových osobností vôbec. A to nie je urážka filmu, ktorý má svoje čaro (za zmienku stojí minimálne výkon Morrisa Daya), a je zároveň svedectvom o Princeovej pohlcujúcej hviezdnej sile a žánrovo i rodovo pestrej virtuozite. Je zbierkou deviatich dokonalých popovo-soulovo-tanečno-rockovo-R&B-funkovo-akýchkoľvek iných skladieb, ktoré boli predurčené pohltiť všetko, čo sa ocitlo na ich obežnej dráhe.

Genialita albumu Purple Rain spočíva v tom, ako mieša zdanlivo protichodné nálady – túžbu, oddanosť, intimitu, odcudzenie – do zmesi, v ktorej všetko drží pokope. Prince sa stará o to, že aj trauma znie eroticky (When Doves Cry) a spása ľahkovážne (Let's Go Crazy). Jeho intímne eskapády sú spirituálne, zmätočné a takmer psychedelické (Computer Blue), zatiaľ čo jeho duchovné cesty sa vezú na gitarových sólach (Purple Rain). Album lámal rekordy aj mozgové závity. Prehnané reakcie Tipper Gore na skladbu Darling Nikki, v ktorej dievča menom Nikki masturbuje nad časopisom, vyvolali hon na čarodejnice v Kongrese, kde sa spustila diskusia o morálke popovej hudby. Princea často prirovnávali k Jimimu Hendrixovi pre spôsob, akým miešal černošskú a belošskú hudbu. Skutočnosť je však taká, že dodnes sa mu v jeho osobitom štýle nikto nevyrovnal.