Hlučná, konfrontačná úprimnosť, ktorá znie aj dnes revolučne.
The Velvet Underground & Nico
The Velvet Underground & Nico
60
Keď začiatkom roka 1967 vyšiel album The Velvet Underground & Nico, zapadal do kontinuity poézie Beat Generation, pop-artu a francúzskej novej vlny, teda hnutí, ktoré búrali mýty o odbornosti a dali umenie do rúk všetkým, ktorí ho chceli tvoriť. Album znel rázne a konfrontačne (European Son, The Black Angel's Death Song), ale vedel byť aj jemný (I'll Be Your Mirror). A aj keď sa pustil do temnejších tém, nikdy to nerobil príliš komplikovane (Heroin, I'm Waiting for the Man).
Brian Eno vyhlásil, že z tohto albumu sa síce nepredalo veľa kusov, ale všetci, ktorí si ho kúpili, si založili kapelu. Samozrejme, že hovoril o vplyve tejto hudby. Mohol však hovoriť aj o postoji, s akou bola zložená: Lou Reed a spol. naozaj nezneli ako normálni ľudia, ale ani ako profi zostava. A v čase, keď sa americká kontrakultúra uberala smerom k psychedélii, sociálnemu fenoménu Summer of Love a nejasným snom o tom, aký by mohol byť svet, si osvojili úprimnosť, ktorá znie revolučne dodnes.