Donald Fagen a Walter Becker vytvorili majstrovské dielo plné tragického romantizmu.
Aja
Steely Dan
73
Prístup Donalda Fagena a Waltera Beckera k nahrávaniu sa zmenil z pevne stanovenej skupiny ľudí hrajúcich set skladieb od začiatku do konca na postupný proces, v ktorom nechali viacero ľudí zahrať tú istú časť, kým nenašli vyhovujúcu kombináciu – a celý tento proces zopakovali pri ďalšej skladbe. Akokoľvek bol tento postup sofistikovaný, Steely Dan nikdy nezneli tak bezprostredne ako na albume Aja. Je tu počuť R&B (Josie), bounce (Black Cow) aj skutočnú tanečnú hudbu (Peg), nielen pokus o dizertáciu na túto tému.
„Steely Dan je presne tá kapela, ktorej každú pieseň si zamilujete, hoci najprv neviete, že je ich.“
Mayer Hawthorne
V pobrežnej hmle kalifornského popu 70. rokov Fagen a Becker vždy pôsobili ako newyorskí hipsteri odchovaní na R&B a džeze. Album Aja však bol prvým prípadom, keď sa táto identita tak jasne prejavila v hudbe. A hoci je tu veľa kandidátov, žiadna postava nezachytila tragický romantizmus kapely Steely Dan tak, ako chlapík z predmestia v skladbe Deacon Blues, ktorý sníva o tom, že sa stane saxofonistom, no opije sa a zomrie pri autonehode. Áno, je to nešťastník. Ale aspoň v niečo veril.