Extrémna, downbeatová zmes industriálneho hluku a popu, ktorá aj tak oslovila masy.
The Downward Spiral
Nine Inch Nails
74
Ešte aj v období, keď sa aj kapely ako Nirvana mohli stať slávnymi, pôsobil The Downward Spiral extrémne. Trent Reznor raz nazval druhý plnohodnotný album Nine Inch Nails „oslavou sebazničenia v podobe koncepčnej nahrávky, ktorá sa nejakým spôsobom dokázala stať multiplatinovým celosvetovým fenoménom“.
Inšpirovaný Iggym Popom, Lou Reedom a berlínskou trilógiou Davida Bowieho, Spiral posunul industriálny pop z albumu Pretty Hate Machine neočakávaným smerom. Experimentoval s piesňami o láske (Piggy), discom a soulom (Closer) aj baladami s takou znepokojujúcou krehkosťou, že jeho počúvanie pôsobí až voyersky (Hurt). Dokonca aj skladby, ktoré nadviazali na predchádzajúcu tvorbu kapely, ako napríklad zadrhávajúci sa hardcore v March of the Pigs, boli radikálne agresívnejšie, čím sa pokojnejšie momenty albumu zdali byť ešte viac vyčerpávajúce.
Zvuk albumu je rovnako rozpoltený, mieša digitálne s analógovým, samplové koláže so živými a naturalistickými prejavmi. Ak má nejaký definujúci moment, je to vyvrcholenie skladby Closer – mechanický synth-funk, ktorý ustupuje deformovanému, osamelému klavíru. Po albume Spiral sa už ľudia tvoriaci hudbu nemuseli rozhodovať, či chcú hrať v rockovej kapele alebo produkovať elektroniku. Reznor im ukázal, že to ide aj naraz.