Popkultúrne zemetrasenie, ktoré vyniklo tak búrlivosťou, ako aj svojou nevinnosťou.
Nevermind
Nirvana
9
Dokonca aj teraz, roky po tom, čo sme prvýkrát pocítili jeho ostrie, znie refrén Smells Like Teen Spirit príliš nebezpečne – je príliš hlasný, príliš odpudivý, príliš znepokojujúci na to, aby sa dal považovať za mainstream. A predsa, prvé tóny albumu Nevermind priniesli trojici zo Seattlu nielen nečakaný úspech, ale spôsobili v populárnej kultúre taký prevrat, aký sme odvtedy nevideli. Hudobný priemysel sa zmenil zo dňa na deň, z punku sa stal pop, grunge sa stal celosvetovým pojmom a hranice žánrov sa rozsypali na prach. Z frontmana Kurta Cobaina sa stal neochotný hlas generácie, ktorá túžila po očiste. Druhý album Nirvany však nie je výnimočný svojou zúrivosťou, ale nevinnosťou. Pretože aj keď je pálčivý a sarkastický, nikdy to nie je na úkor melódie, pesničkárstva či ľudskosti.
Niežeby kapela nemala konkurenciu. V priebehu niekoľkých týždňov od vydania albumu Nevermind vyšli Black Album od Metallicy aj dvojalbum Use Your Illusion od Guns N' Roses. No Nevermind sa predával rovnako dobre, ak nie lepšie. Začiatkom roka 1992 dokonca na chvíľu z prvej priečky vytlačil Dangerous od Michaela Jacksona a stal sa najpredávanejším albumom v Spojených štátoch. Vplyv Nirvany však nie je len o číslach a rekordnom predaji, skupina pripravila cestu ďalším generáciám vizionárskych hlasov ako Radiohead či Billie Eilish. Kapela sa nestavala do pozície rockových bohov, boli to obyčajní (a niekedy veľmi citliví) smrteľníci. Namiesto krásavca v kožených nohaviciach ponúkali hrdého feministu, ktorý vrieska, až kým nestratí hlas (Territorial Pissings). Namiesto romantických a vyblýskaných vyznaní priniesli čosi krehké a nefalšované (Polly, Something in the Way).
Úzkosť Nirvany sa však neprejavovala len v ich textoch, ale aj v ich podaní. Nič z Cobainovej múdrosti alebo zúrivosti by tak neotriaslo kultúrou, keby nebolo jeho melodického podania, vďaka ktorému sa akákoľvek múdrosť a zúrivosť trávia ľahšie.
