Umenie hodné múzea, ktoré lieči a upriamuje pozornosť na skúsenosti černošských žien a obzvlášť jej vlastné.
A Seat at the Table
Solange
93
„Padni až na dno, nech sa môžeš prebudiť a povstať,“ spieva Solange v úvodnej skladbe svojho tretieho albumu. Táto veta vystihuje cestu vtedy 30-ročnej umelkyne, predtým známej ako mladšia sestra Beyoncé Knowles, ktorá sa pripomenula po osemročnej hudobnej prestávke a získala si renomé skutočnej vizionárky.
„Pozrite sa, akú má kontrolu, akú silu skrýva v náznakoch, v tichu. Je to rovnako silné ako hlasné trúby či rev.“
Lizzo
V skladbách ako F.U.B.U. sa Solange zameriava na posilnenie postavenia černošského obyvateľstva, v skladbe Don't Wish Me Well sa venuje osobným bolestiam pri dospievaní a tomu, čo po nás zostane. V ôsmich medzihrách sa jej príbehy prepletajú a rozprávajú ich jej rodičia Mathew a Tina Knowles, ako aj Master P. Na albume počuť aj Lil Waynea, Samphu, The-Dream a Raphaela Saadiqa, ktorý pôvodne poslal Solange inštrumentálny materiál pre skladbu Cranes in the Sky a následne produkoval osmičku skladieb na albume. Dvadsaťjeden piesní z albumu je umením hodným zaradenia do múzea, ktoré lieči a zameriava sa na skúsenosti černošských žien, ktoré sú neoddeliteľné od vlastných zápasov a triumfov interpretky Solange.