Komplexná hudba s jasnou pointou: zamlada má všetko váhu orchestra.
Pet Sounds
The Beach Boys
20
Aranžmány Briana Wilsona priniesli do rockovej hudby komplexnosť, akú dovtedy nik nepočul, ale zároveň zachytili jednoduchú, poetickú pointu: zamlada má všetko váhu orchestra. Vo chvíli, keď kapely ako The Velvet Underground začali využívať pop na skúmanie ťaživej reality, album Pet Sounds sa obzerá po ideách popu 30. rokov a exotiky 50. rokov, starého Hollywoodu a ranej televízie. Aj napriek posvätnej atmosfére albumu (Wilson nazval svoj ďalší projekt Smile „tínedžerskou symfóniou pre Boha“) dáva zmysel, že jeho spoluautor Tony Asher prišiel zo sveta reklamy – bolo totiž jasné, že napriek ambíciám bolo nutné vytvoriť čisté, bezprostredné a univerzálne umelecké dielo.
„Ľudia vďaka tomu naozaj pochopili, že aj album môže byť neuveriteľnou cestou.“
Graham Nash
Zo všetkých odkazov na albume Pet Sounds je tým najhlbším myšlienka, že popová hudba, niečo prístupné a extrovertné, sa dá použiť na vyjadrenie hlbokých, vnútorných svetov. Wilsonove experimenty s LSD nie sú nijako okázalé, ale počuť, ako sa aj prostredníctvom nich snaží vyhrabať pocity zakopané tak hlboko, že ich hľadanie je skutočným dobrodružstvom.