Necelé tri roky po Beatlemánii sa štvorica z Liverpoolu vydala novým smerom.
21
Jedna z výborných a možno aj pravdivých historiek o albume Revolver z roku 1966 sa týka konverzácie medzi Paulom McCartneym a Bobom Dylanom v londýnskom hoteli Mayfair o tom, na čom práve pracujú (v Dylanovom prípade to bol Blonde on Blonde). Keď si Dylan vypočul elektronické slučky a pochmúrny text piesne Tomorrow Never Knows, údajne McCartneymu povedal: „Jasné, chápem. Už nechcete byť za pekných.“
Skupina len pred necelými tromi rokmi vydala skladbu I Want to Hold Your Hand. Zvuková a tematická komplexnosť albumu Revolver spochybnila nielen imidž Beatles ako popovej kapely pre celú rodinu, ale zároveň nasmerovala pop k neznámym horizontom.
Beatles dokázali spojiť psychedéliu, experimentálnu a indickú hudbu s Motownom (Got to Get You Into My Life) či tým, čo dnes považujeme za klasický beatlesovský pop (Good Day Sunshine). Revolver tiež upevnil predstavu popového albumu ako zložitého, prácne vytvoreného štúdiového diela.
„Keď som sa stretol s Paulom McCartneym, povedal som mu: ‚Vieš, čo som mal na Beatles najradšej? Vždy ste mali k***a najlepšie melódie.‘“