Podmanivý koncepčný album, ktorý narušil binaritu identity a rozšíril rockový mainstream.
24
Koncept dekadentnej mimozemskej rockovej hviezdy na piatom albume Davida Bowieho bol revolučný, ale skutočný prelom sa skrýval v hudbe: bola protivná, ale očarujúca (Moonage Daydream, Suffragette City), teatrálna, no intímna (Five Years), prvoplánovo punková (Hang On to Yourself) aj kabaretná, určená pre publikum, ktoré by si čosi také nikdy nedoprialo (Rock 'n' Roll Suicide). Bowie o sebe hovorí v tretej osobe, ale je taký nafúkaný, že ho za to chce fanklub zabiť (Ziggy Stardust), je taký pomýlený, že verí, že rock'n'roll dokáže zachrániť svet, ale zároveň má dosť odvahy, že je za svoje presvedčenie ochotný položiť život (Star). Tento úskok ho zráža na kolená, ale zároveň ho oslobodzuje.
Album pomohol uvoľniť binaritu rodov, sexuality, vystupovania a identity. Vďaka tomu, že čerpal z konceptov undergroundu, pomohol však rozšíriť aj slovník mainstreamového rocku. Označiť ho za uleteného či neautentického stráca zmysel: podobne ako Andy Warhol, aj Bowie považoval svoju tvorbu za syntézu vlastných záujmov. Popri všetkej svojej radikálnosti Ziggy Stardust vo svojej dobe poukázal aj na referenčnú, prepojenú budúcnosť, ktorú všetci dobre poznáme: tvorbu ako vrstvenie inšpirácií.
„Bola to jeho pieseň o Jimim Hendrixovi. Keď prvýkrát videl Jimiho Hendrixa v Londýne a to, ako ho všetci nenávideli, zostal otvorený, priznal si to a urobil z toho hit, človeče.“