Jazzový míľnik, ktorý zmenil rozsah a rýchlosť tejto umeleckej formy.
Kind of Blue
Miles Davis
25
V období medzi rozpadom prvého veľkého kvinteta Milesa Davisa a založením druhého sa majster trúbky v roku 1959 pustil do nového projektu netušiac, že vytvorí jeden z najväčších jazzových albumov vôbec. Rýchly spád bebopu a postbopu si od improvizujúcich hudobných hviezd vyžadoval neustále zdolávanie prekážok, teda niečo, o čom Davis ako nástupca Dizzyho Gillespieho v kvintete Charlieho Parkera vedel svoje. Na albume Kind of Blue však boli prestávky medzi akordmi dlhšie, čím sa otváral dovtedy nevídaný priestor – sólujúci interpreti sa mohli konečne nadýchnuť.
„Dodnes ju počúvame, akoby to bola najmodernejšia jazzová nahrávka všetkých čias.“
Stephan Moccio
Aj keď Miles ubral na tempe, predstavil nové textúry a farby tónov, čerpajúc z harmonického myslenia Gila Evansa a Georgea Russella, či dokonca Debussyho alebo Satieho. V tomto zmysle album nadviazal na 10 rokov staršie LP Birth of the Cool a v niečom bol predzvesťou éterickej nahrávky In a Silent Way, ktorá vznikla o 10 rokov neskôr. Dve výrazné balady, Blue in Green a Flamenco Sketches, sú ukážkovými príkladmi Davisovej práce s dusítkom vytvárajúcim kovový a intímny zvuk, ktorý ľudia hrajúci na jazzové trúbky odvtedy napodobňujú.