Odvážne konfrontačné rozjímanie o neporiadku so silnou dávkou nádeje.
Jagged Little Pill
Alanis Morissette
31
Prelomový tretí album Alanis Morissette (po dvoch teen-popových nahrávkach, ktoré sa v rodnej Kanade dostali do Top 40) bol zároveň poetický aj priamy, cynický aj idealistický, sarkastický, no s poriadnym nadhľadom. Nehovoriac o tom, že bol nebojácne konfrontačný, ostro kritizoval katolicizmus, technológie a nedospelých mužov, na čo si odvtedy trúflo len málo hudobných hviezd. Keď ho 21-ročná bývalá hviezda stanice Nickelodeon v roku 1995 po tom, čo ju prepustilo jej vydavateľstvo, vydala, jej nefalšovaný pohľad na svet zasiahol všetkých. Ponúkol takú mieru úprimnosti a zraniteľnosti, ktorá vyšliapala cestu generáciám budúcich speváčok a skladateliek, ako sú Taylor Swift či Olivia Rodrigo.
„Spomínam si, ako som sa zaprisahala, že neprestanem písať, kým to neprecítim celým svojím srdcom.“
Alanis Morissette
Za rádiovými motívmi a žiarivými harmóniami sa skrývajú postrehy o neusporiadanosti a banalite života. Témou sú ľudské slabosti: v skladbe All I Really Want je to roztržitosť, v Head Over Feet očarenie šťastím. No aj keď je základným motívom albumu dezilúzia, predsa len je jeho hlavným odkazom nádej a myšlienka, že aj bolesť, krik a učenie sa sú v konečnom dôsledku prejavom života. Možno práve preto je Morissette pri všetkej svojej nahnevanosti a zlosti k sebe relatívne láskavá. V bezstarostnej skladbe Hand in My Pocket, ktorá z dnešného pohľadu pôsobí ako odkaz na dobu cigariet a taxíkov, sama sebe odpúšťa, že sa ešte so všetkým nevyrovnala.