Legenda z úzadia sa vydáva vlastnou cestou a štartuje éru autorskej tvorby 70. rokov.
38
Druhý sólový album Carole King Tapestry z roku 1971 prakticky definoval pesničkársku éru 70. rokov. Jeho intímny nádych, jednoduché klavírne aranžmány a útulná obývačková atmosféra zachytili daný okamih a právom upriamili pozornosť na pesničkárku, ktorá v predchádzajúcom desaťročí vytvorila množstvo legendárnych skladieb pre ostatných.
King formovala americkú popovú hudbu tým, že hovorila za ženy ako také. Predtým skrývanú zraniteľnosť vyjadrila v piesni Will You Love Me Tomorrow od skupiny The Shirelles a odvážnu zmyselnosť v skladbe (You Make Me Feel Like) a Natural Woman od Arethy Franklin. Na svojom druhom sólovom albume Tapestry však King tieto piesne znovu využíva a rozpráva nimi svoj vlastný príbeh. Predstavuje aj nové skladby, ktoré sú predurčené stať sa samostatnými štandardmi (I Feel the Earth Move, It's Too Late, So Far Away alebo You've Got a Friend, neskorší hit Jamesa Taylora, ktorý si na albume aj zahral).
Nie je teda prekvapením, že album Tapestry sa už po svojom vydaní stal okamžite obrovským hitom. Po šiestich rokoch strávených v rebríčku albumov Billboard (vrátane rekordných 15 týždňov na jeho čele) a piatich desaťročiach jeho celosvetovej popularity ho sotva možno považovať za čokoľvek iné.
„O tomto albume je vždy čo povedať. Môžete sedieť a počúvať, ako Carole King hrá na klavíri ako rocková hviezda a spieva ako anjel. No kľúčom k tomu všetkému je jej talent na písanie skladieb.“