Nikdy predtým ani potom sa Stones nepodarilo pretaviť svoj mýtus do zvuku tak verne ako tu.
53
Nejde ani tak o pesničky či hudobné výkony, album Exile on Main St. je hlavne o nálade. Je to zvuk mladých bohov, ktorí sa potia v suteréne francúzskeho sídla týčiaceho sa nad Stredozemným morom. Obklopení drogovo závislými a rôznymi podržtaškami popoludní jedia homáre a potom celú noc pracujú. Nikdy predtým ani potom sa kapele nepodarilo pretaviť svoj mýtus do zvuku tak verne ako tu. Exile bol však zároveň najavantgardnejším momentom Rolling Stones. Je to album, ktorého súčasťou sú aj drobné chyby na kráse ako nejasný mix či nedokonalé výkony. Bez nich by však album nebol tým, čím je.
„Exile on Main St. je najlepší rock'n'rollový album všetkých čias. Nielen preto, že najväčšia rock'n'rollová kapela na svete ho zložila na zámku na juhu Francúzska, kde stvorila čosi nepredstaviteľne krásne a dekadentné. Ale aj preto, čo sa odohráva na pozadí a nepočuť to.“
Na každú Tumbling Dice alebo Torn and Frayed, ktoré patria medzi koherentnejšie momenty albumu, pripadajú kúsky ako I Just Want to See His Face alebo Let It Loose – skladby, ktoré nepredstavujú ucelené hudobné idey, ale skôr jednoduché náčrty. A blues, ktoré kedysi slúžilo kapele ako skratka pre pozemské ťažkosti a túžby, tu zrazu znie mysteriózne a obskúrne. Chaos bol do tohto momentu iba nosnou témou ich skladieb, no na tomto albume sa Rolling Stones sami stali jeho stelesnením.