Zasnený hlboký hudobný zážitok, ktorý naznačil nové ambície gotických ikon.
56
Štyri roky po tom, čo nefalšované melódie albumu The Head on the Door prispeli k definitívnemu rozchodu s klaustrofobickou intenzitou gotických ikon zo začiatku 80. rokov, ôsmy album The Cure tieto popové inštinkty ešte vybrúsil a dodal im štadiónový rozmer.
„Keď sa dostanete k Disintegration, všetko vám bude pripadať zvláštnejšie a temnejšie – a presne to ma na ňom bavilo.“
Disintegration je hlbokým ponorom do jedinečnej atmosféry: zádumčivej a hlboko melancholickej, ktorá je inšpirovaná a zároveň inšpirovala vlny britského shoegazu a dreampopu. Alt-rockové hity Pictures of You, Lovesong a Fascination Street sú rovnako bezprostredné a neprehliadnuteľné ako čokoľvek v katalógu kapely, ktorá však svoje emócie mierni tak, že aj durová tonalita skladieb ako Plainsong sa vyznačuje nie jasným, ale hlbším, sýtejším zvukovým odtieňom.
Počuť tu ozvenu predchádzajúcej bezútešnosti, ktorá definovala ich charakter, ale tentoraz je tento ponor do zúfalstva zvláštne príjemný. Akoby Robert Smith zistil, že v najchladnejších nociach je jedinou cestou, ako sa zahriať, zahaliť sa do vlastnej samoty. A tým priviedol gotiku a jej fanklub do hlavného prúdu.