Nemecká skupina spojila elektronické experimentovanie s futuristickou filozofiou.
Trans-Europe Express
Kraftwerk
71
Kraftwerk sa nikdy neštítili objavovať nové veci. Ich elektronické obdobie sa začalo pípajúcimi arpeggiami na albume Autobahn z roku 1974, zatiaľ čo ich synth-popová éra sa naplno rozbehla s albumom Radio-Activity z roku 1975, na ktorom sa venovali kratším skladbám a výraznejším melódiám. S albumom Trans-Europe Express z roku 1977 však svoje spojenie elektronického experimentátorstva a futuristickej filozofie doviedli do dokonalosti.
Trans-Europe Express označil Kraftwerk za akúsi nemeckú odpoveď na Andyho Warhola. V hudbe pre masy našli nový druh konceptuálneho umenia. Album obsahuje niektoré z najvýznamnejších zvukov kapely – melódia titulnej skladby sa stala základom pre Planet Rock od Afrika Bambaataa, zatiaľ čo drsný rytmus Metal on Metal stál o niekoľko rokov neskôr pri zrode techna. Nálada albumu sa pohybuje medzi bezhraničným optimizmom a temnejšími, pochmúrnejšími tónmi. Je na ľuďoch, aby sa rozhodli, či sú blažené vokodéry záverečnej skladby Endless Endless skutočne plné nádeje, alebo skôr drzou vidinou posthumánnej budúcnosti.
„Je to zásadná nahrávka elektronickej hudby a jeden z mojich najobľúbenejších albumov vôbec. Pamätám si, ako som fajčil jointa, počúval album na veľmi hlasných reproduktoroch a myslel som si, že vidím Boha.“
Elton John